Aktualizovali sme sekciu ISIC oznamy.

Nový školský rok 2019/2020 spolu zahájime v pondelok, 2.9.2019 o 8:30. Tešíme sa na Vás! :)

Do galérie Cena riaditeľa školy 2018/2019 boli pridané fotografie.

... aj napriek nepriaznivému počasiu sme zažili dobrodružstvo, prekonali sami seba, zvýšili telesnú zdatnosť aj psychickú odolnosť..... spoznali krásu nad zemou aj pod zemou a prežili kopec nezabudnuteľných zážitkov

Naši športovci sa mali možnosť stretnúť s olympijským víťazom Matejom Tothom a navyše všetko korunovali skvelými výsledkami.Družstvo dievčat (Kika Horká,Kika Turicová,Tamarka Tomášiková) 1.miesto a chlapci (Mimo Herčka,Boris Macko,Lukáš Lacko) 3.miesto.

Naši žiaci boli zase úspešní na okresnom kole. Mix florbal 1.miesto a mix basketbal 4.miesto. BLAHOŽELÁME 

Naše dievčatá obsadili v družstvách 2.miesto :-).V jednotlivcoch:Kika Horká 2.m.v skoku do diaľky,3.m. beh 60m,2.m. v štafete.Kika Turicova 3.m.v skoku do diaľky a v behu na 800m.Janka Lachová 2.m v behu na 300m,2.m v štafete.Tamarka Tomášiková 2.m v skoku do výšky,2.m.v štafete.Viky Tokarčíková 2.m v štafete.K úspechu družstva prispeli aj Kika Fedorová a Viky Gecelovská.STE SUPER.

Do galérie Rozlúčka s maturantmi boli pridané fotografie.

Dňa 03. mája 2019 sa v Rožňave na futbalovom ihrisku uskutočnila okresná súťaž v malom futbale mladších žiačok. Na turnaji sa zúčastnilo 6 základných škôl z rožňavského okresu /Gymnázium Dobšiná, ZŠ Plešivec, ZŠ Slavošovce, ZŠ Zlatá, ZŠ ak. J. Hronca a ZŠ Pionierovv Rožňave/.

Po minuloročnom obrovskom úspechu, kedy naše dievčatá postúpili až do celoslovenského finále, sme s určitými ambíciami nastúpili aj tento rok. No a opäť úspešne a opäť víťazne. Dievčatá sa za rok práce na hodinách telesnej výchovy a na športových krúžkoch zlepšili po kondičnej aj hernej stránke, čo sa odzrkadlilo aj v konečnom skóre – 9 strelených a 0 inkasovaných gólov.

Za zmienku stojí aj fakt, že sme turnaj odohrali len so 6 hráčkami, nakoľko sa súťaže mohli zúčastniť len žiačky narodené v r. 2006 a mladšie. O to cennejšie je ich víťazstvo a o to viac im blahoželáme. Držíme prsty na krajskom kole 16.mája v Spišskej Novej Vsi. Našu školu reprezentovali: Kristína Horká, Viktória Chrenková, Petra Terrajová, Viktória Tokarčíková. Michaela Kašparová a Kristína Ferková.

...alebo o dvanástich mesiačikoch

14. mája sa naša škola zúčastnila dvoch divadelných predstavení v Spišskej Novej Vsi. Žiaci sekundy a tercie si pozreli rozprávku Kráska a netvor, zatiaľ čo žiaci kvarty, septimy a oktávy dramatický príbeh Sneh nad limbou. Cesta na tieto divadelné predstavenia bola rovnako zaujímavá a cítili sme sa akoby sme zažívali rozprávku O dvanástich mesiačikoch. Len škoda, že sme vystihli pasáž, keď sa všetci mesiačikovia striedajú :)

Viete čo je to affliate sieť Dognet? Chcete zarábať veľa peňazí? Myslíte si, že žijete moderne a vyznáte sa v IT? Chcete získať diplom z affliate marketingu? Ak ste aspoň na jednu z otázok odpovedali kladne, prečítajte si knižku nášho bývalého študenta Števka Polgáriho, v súčasnosti Managing Direktora Dognetu, „ONLINE MARKETING alebo TVORBA ZARÁBAJÚCEHO WEBU“. Obsah tejto knihy pripravilo a napísalo 30 autorov, odborníkov na online marketing z Česka a Slovenska. Kniha je určená pre začínajúcich marketérov a hlavne affliate publisherov, je napísaná úžasne, pútavo, vtipne, vysoko odborne a zároveň prístupne. Ďakujeme, Števko, za to, že si si spomenul na svoju alma mater a poslal si aj nám niekoľko výtlačkov tvojej knižky. Prajeme ti do ďalšieho profesijného života veľa úspechov a radosti z práce 

Vo štvrtok 25.apríla zažili naši sekundáni a septimáni netradičnú hodinu biológie. Naučili sa poskytovať prvú pomoc, vyskúšali si meranie krvného tlaku a pulzu a tiež si mohli vyšetriť svoju krvnú skupinu. Za spoluprácu, odbornú prednášku a usmernenie ďakujeme odborným zamestnancom a študentkám SZŠ RV.

17. apríla si žiaci septimy a oktávy v Košiciach pozreli adaptáciu najznámejšej Shakespearovej hry Rómeo a Júlia v pôvodnom anglickom znení - "shakespearovskej angličtine" v podaní TNT Theatre Britain režirovanú Paulom Stebbingsom.  

Do galérie Deň narcisov 2019 boli pridané fotografie.

Dňa 9.4.2019 nás reprezentovali na stolnotenisovom turnaji sekundánka Kika Horká a kvartánka Emka Rusnáková. Kika získala vo svojej kategórii krásne 2.miesto a Emka 3.miesto vo svojej skupine. Ďakujeme za reprezentáciu. K dosiahnutým výsledkom srdečne blahoželáme :-)

I keď 1. apríl už bol, na našej škola sa dnes počas veľkej prestávky konala neformálna súťaž o najepšiu domácu úlohu klobásku. Porota bola tvorená desiatimi účastníkmi, ktorí sa chceli pochváliť, ako inak, svojou domácou klobásou. Po ochutnávke nasledovalo hlasovanie, v ktorom účastníci dali svoje hlas, v podobe špáratka, ich favoritovi. Všetkým účastníkom ďakujeme, ale víťazom sa mohol stať len jeden - tituom Najlepšia domáca klobása sa môže pochváliť Mimo Herčka z tercie. Blahoželáme :)

Ako by vyzeral život v betliarskom kaštieli, keby ho Andrássyovci v roku 1944 neopustili? Súťaž na túto tému vyhlásilo SNM - Múzeum Betliar: kaštieľ Betliar, hrad Krásna Hôrka. So svojou víziou, ktorú doplnili o model sa zapojili žiačky septimy - Sára Kluknavská a Sofia Herčková. Príbeh pod galériou.

1.  Kapitola

Ladislav Andrássy

Žilo sa nám dobre a mali sme všetko. Nádherné honosné sídlo Betliar, majetky, pozemky a šľachtický titul. Sme predsa Andrássyovci. Ušľachtilý rod. V roku 1944 sa uskutočnilo Slovenské národné povstanie a moji starí rodičia si mysleli, že budú musieť opustiť náš kaštieľ, no nakoniec ostali. V roku 1948 sa k moci dostala komunistická strana a v roku 1949  došlo k zoštátneniu nášho majetku a tentoraz už nebolo na výber. Museli sa vysťahovať rýchlo, nemohli si so sebou zobrať nič cenné a celý náš majetok prepadol štátu.  Zobrali nám nielen všetko - náš majetok, šľachtický titul a spoločnosť nami opovrhovala. Nasledujúcich 40 rokov sme museli robiť podradné práce, aby sme sa vôbec nejako uživili. Mojej matke a mne boli odopreté štúdiá na vysokej škole a z Betliara sa stal akýsi neurčitý obraz z rozprávania mojich starých rodičov.

Gejza II., môj starý otec, zažil toto vysťahovanie ako 29 ročný. Alžbeta, moja mama, ktorá s nami žije v kaštieli, bola vtedy ešte malé dieť, a takmer nič si z toho obdobia nepamätá.

Našťastie sa v roku 1989 uskutočnil prevrat a celý majetok nám bol v roku 1991 vrátený. Vrátil sa nám aj ich šľachtický titul a kaštieľ Betliar, ktorý počas celého obdobia slúžil ako múzeum. Všetky rodové fotky, predmety a nábytok tak ostali zachované a neporušené. Keďže moja rodina reštitúciou prišla k peniazom, rozhodli sme sa, že šľachtický titul a priezvisko Andrássy pretvoríme na silnú obchodnú značku pre naše podnikanie. Aj kvôli zoštátneniu majetku a udupávaniu ľudskej dôstojnosti som sa stal odporcom totalitných režimov. To bol aj dôvod, prečo som sa stal politikom v európskom parlamente. Dopomohlo mi k tomu aj rodové meno Andrássy, ktoré má v politike cveng už od čias Júliusa I. Politika ma vždy zaujímala, a tak som sa rozhodol prijať tento post. Myslím, že som urobil dobre. Rád sa podieľam na dianí v Európe i vo svete.

Rád podporujem rozvoj televízie a iných masmediálnych prostriedkov. Preto keď nám prišla ponuka na prepožičanie kaštieľa na natáčanie seriálu 1890, rád som ju prial. Už predtým sme dali ku kaštieľu dostavať nové miestnosti na reprezentatívne a obchodné účely. Počas natáčania sme v nich aj s manželkou strávili veľa času. V dostavanej časti sa nachádzala moja pracovňa, v ktorej som počas natáčania mohol pracovať tak, aby mi štáb neprekážal v práci politika, a taktiež aj môj ateliér, keďže som vášnivým maliarom a zberateľom umenia. Pristavali sme aj novú obrazáreň, lebo sa naša pôvodná rodová zbierka v kaštieli zase o čosi rozrástla. Taktiež sme nechali postaviť ateliér aj mojej žene Gabriele, aby mohla rozvíjať svoj skrytý talent návrhárky naplno a nerušene.

Pred natáčaním tohto seriálu sa udial veľmi zaujímavý objav. Chlapi chceli v kaštieli preniesť jednu skrinku a potrebovali ju odľahčiť, lebo pri prenášaní bola veľmi ťažká. Pri vyprázdňovaní jej obsahu zistili, že jedna zásuvka je uzamknutá. Keď ju otvorili, našli iluminovaný  rukopis z 15. storočia. Bola to kniha liturgických textov určených na súkromné účely Ilony Andrássyovej, mojej pratety. Obsahuje modlitby podľa ich funkcie v rámci liturgického dňa. Bol to veľmi zaujímavý objav. Tento rukopis sa v našej rodine dedil z generácie na generáciu a jej poslednou majiteľkou bola Ilonka. Pri rýchlom a nútenom vysťahovaní z kaštieľa sa naň pravdepodobne zabudlo a na dlhé desaťročia ostal zamknutý v jej zásuvke. 

Počas natáčania seriálu som veľa cestoval. Na jednej z mojich ciest som stretol na veľkej ulici mladé dievča maľujúce neďaleký kostol. Obraz vyzeral nádherne, i keď nebol ešte dokončený, a tak som ju chvíľu pozoroval. Napokon som pristúpil bližšie, aby som jej obraz pochválil. Milo poďakovala a spýtal som sa jej, ako sa volá a odkiaľ je. Povedala, že sa volá Alžbeta a býva neďaleko. Od malička veľmi rada maľuje obrazy a potom ich predáva, hoc málokto ich kúpi. Na chvíľu som sa zamyslel a napadlo mi, že by mohla namaľovať aj náš Betliar. Navrhol som jej, že môže ísť so mnou a ak nám namaľuje náš kaštieľ, dobre sa jej odmením. Chvíľu váhala, predsa len by šla ďalej od domova, ale presvedčil som ju, že to veľmi pomôže jej rodine a keď obraz dokončí, dám ju zaviezť domov. Nakoniec súhlasila a keď sme prišli k nám, bola naším kaštieľom nadšená. Hneď sa do toho pustila a o týždeň nám už v obrazárni visel nádherný obraz kaštieľa Betliar. Zaplatil som jej za maľbu a dal som ju odviezť domov. Dodnes sa naň nemôžem vynadívať.

Jedného dňa mi prišla pošta s oznámením o rokovaní Európskeho parlamentu na Cypre, v Larnake. Musel som pre neho zrušiť už týždeň dohodnutú poľovačku. Bolo mi to ľúto, ale povedal som si, že hneď po príchode domov si to vynahradím novou. Tak som sa pobalil a vyrazil na Cyprus. Bola to dlhá cesta a hoci som vášnivý cestovateľ, aj veľmi unavujúca. Hneď ako sme dorazili do Larnaky, rezervoval som si izbu v jednom blízkom hoteli. Izba bola orientovaná na západ, tak som si večer vychutnával nádherný západ slnka a pripravoval som sa na rokovanie na nasledujúci deň. Na druhý deň ráno, hneď po výdatných raňajkách som sa vybral na rokovanie. Priznám sa, vôbec sa mi tam nechcelo ísť a navyše ma od rána pobolievala hlava. Keď som tam dorazil a posadil sa na vyhradené miesto, hodinu som počúval vyjadrenia  politikov a sporadicky odpovedal na ich otázky. Bolo to bežné rokovanie a nič dôležité sa tam vlastne ani nepreberalo. Navyše v tej miestnosti začalo byť veľmi teplo. Začala sa mi krútiť hlava. Musel som sa ospravedlniť a odísť z rokovania na čerstvý vzduch. Kolega mi síce povedal, že schôdza o chvíľu končí, a tak som sa rozhodol, že sa tam už nevrátim. Rozmýšľal som, kam pôjdem, a odrazu som pred sebou uvidel more. Kráčal som, až som sa ocitol na pláži. Vnímal som slaný vietor a topánky sa mi zabárali do bieleho piesku. V diaľke sa črtal malý ostrov, nad ktorým práve prelietavali dve čajky, ktoré opreteky škriekali. Hneď ako som sa vrátil domov, začal som maľovať obraz, ktorý mi tak utkvel v pamäti, no dodnes som ho nedomaľoval. Sám neviem, prečo som ho ešte nedokončil, ale raz sa k nemu určite vrátim a zaspomínam na nádherný Cyprus.

V našej novej galérii sa nachádza veľa zaujímavých a vzácnych obrazov. No jeden považujem za najvzácnejší z nich. Je to nádherný kúsok od slávneho maliara Vincenta van Gogha, nesúci názov Laboureur Dans Un Champ. Tento obraz kúpil ešte Gejza I. v roku 1926 v Amsterdame. Keď ho môj drahý prapradedo kupoval, asi ani sám netušil, akú bude mať raz hodnotu. Jeden súkromný zberateľ mi zaň pred pár rokmi ponúkol viac ako 81 miliónov dolárov. Nepredal som ho. Veľmi dobre si pamätám na časy, kedy by sa mi o takejto sume ani nesnívalo, ale dnes je to rodový majetok. Za tento drahocenný obraz som veľmi vďačný, je vzácnosť niečo také vlastniť v galérii.  Keď tento obraz vidím, vždy mi pripomenie, o čo naša rodina prišla a ako sa nám majetok napokon vrátil. Som za to vďačný.

Ďalší obraz, jeden z mojich najobľúbenejších, je Woman At Her Vanity With Earring od Richarda Eduarda Millera. Tento obraz dostala k 50. narodeninám ešte moja prababka Eleonóra. Veľmi si ho obľúbila a dala k nemu vyrobiť nádherný honosný rám. Doteraz sa v našej galérii krásne vyníma.

Pri jednej z mnohých ciest som získal aj veľmi krásny predmet. Bol som na stretnutí v Grécku. Osoba, s ktorou som sa mal stretnúť, dlhšie meškala, tak som sa rozhodol, že sa pôjdem pozrieť do neďalekej galérie sôch. Práve v tom čase sa tam konala aukcia a jednou z položiek bola mramorová busta neznámeho muža. Nevedel som sa na ňu vynadívať. Rozhodol som sa, že sa zapojím. Veľmi som sa o výhru snažil a na koniec som bustu aj vyhral a nadšene odniesol domov. Bustu sme vystavili v našej novej obrazárni. Mysleli sme si, že tam vynikne asi najlepšie.

            Po dlhšom čase som sa rozhodol oddýchnuť si a vybral som sa na dlhú cestu do Bosny a Hercegoviny spolu s mojím dlhoročným známym. Vyrazili sme ešte večer, aby sme tam prišli na obed. Hneď po ubytovaní v malom hoteli v Mostare sme sa šli prejsť do tohoto nádherného historického mesta. Prechádzali sme stiesnenými dláždeným uličkami s už vychodenými hladkými kameňmi. Na každom kroku sme mohli oči nechať sa všakovakých nádherných predmetoch vystavených v stánkoch pozdĺž uličiek.  Tu človek vedel kúpiť naozaj čokoľvek, od šperkov cez rôzne druhy jedál až po farebné jagajúce sa lampy, ktoré až večer, keď bol celý Mostar vysvietený, odhalili svoje kúzlo. Ako sme tak prechádzali ďalej , narazili sme na stánok so všakovakými  druhmi a farbami látok. Spomenul som si na manželku a jej módne štúdio, a tak som jej pár z nich kúpil. O pár stánkov nižšie predávali zase nádherné tkané koberce. Rozhodol som sa, že si doprajem aj ja, a kúpil som si veľký modrý koberec. Hneď som vedel, že dostane miesto v mojej pracovni v dostavanej časti kaštieľa. Dodnes ho tam mám a každá pracovná návšteva, ktorá k nám príde, ho vždy obdivuje.       

            Našou Andrássyovskou rodinnou tradíciou a záľubou zároveň boli vždy poľovačky. Už od nepamäti si naša rodina užívala lov zveri. Doma mám viacero trofejí, ktoré ulovili moji predkovia. Rád na poľovačky chodievam s mojimi kamarátmi a tradične ich organizujem aj v našom parku. Prístup do kaštieľa nie je od zániku múzea pre verejnosť možný, ale akcie v parku usporadúvam pravidelne. Jednou z takých je aj Hubertova jazda, populárna udalosť medzi širokou verejnosťou a obyvateľmi Betliara. Minulý rok pri podobnej príležitosti si kamarát priniesol aj svoje lovecké psy. Veľmi sa mi zapáčil jeden z nich. Dozvedel som sa, že je to afgánsky chrt a pôvodne bol vyšľachtený na lov vysokej zveri, hoci dnes je to skôr pes vhodný do súťaží krásy. Pri poľovačke som ho dobre pozoroval a ako lovecký pes si počínal veľmi dobre. Rozhodol som sa kúpiť si rovnakého chlpáča. Kúpil som si fenu a pomenoval ju Stella. Vždy mi pri poľovačkách dobre slúži a stále mi pomôže niečo uloviť.

2. Kapitola

Gabriela Andrássy

          Nepochádzam zo šľachtického rodu. Bola som len obyčajné dedinské dievča. Keď som skončila strednú školu odevného priemyslu, chcela som ďalej pokračovať na vysokej škole. Otec bol ale signatár Charty 77, a tak mi bolo pokračovanie v štúdiu znemožnené. Musela som si nájsť nejaké zamestnanie. Tak som sa zamestnala v šijacej dielni a musel som šiť od rána do večera. Šitie, ktoré som mala predtým rada, som pri tejto práci znenávidela. Keď padol režim, konečne som sa dostala na vysokú školu. Dala som sa na štúdium podnikového manažmentu. Popri štúdiu som sa zamestnala na chvíľu ako pomocná sila v reštaurácii. A práve tu som prvý- krát stretla Ladislava.

            Ráno som šla do práce ako každý iný deň. Ani som o tom nevedela, prešli sme okolo seba s Ladislavom prvýkrát. Vôbec som si to neuvedomovala. Ani sme sa na seba nepozreli, každý išiel svojou cestou. Do práce som dorazila práve včas. Pomaly sa blížil obed a ja som práve doupratovala a išla sa najesť tiež. Všimla som si, že do reštaurácie prišiel jeden zaujímavý pán spolu s nejakými kamarátmi. Sadli si a objedali si. Nevedela som sa naňho prestať pozerať. Chvíľu som ho pozorovala z neďalekého kúta a veľmi sa mi zapáčil. Úplne som zabudla aj na to, že som hladná a mám ísť na obed.  On sa po celú dobu dobre zabával a sedel tam až do večera. Sadla som si neďaleko od nich a nenápadne počúvala ich rozhovor. Akurát sa rozprávali o nejakom podnikaní. Zistila som, že sa volá Ladislav a býva v Betliari v nejakom kaštieli. Uvedomila som si, že tento muž musí byť z rodiny Andrássyovcov. Horšie pre mňa, povedala som si. Ten si ma nikdy nevšimne. Ostatní hostia sa pomaly odobrali preč, a tak som začala upratovať. No Ladislav s kamarátmi tam stále sedeli. Snažila som sa nevšímať si ich a celkom sa mi darilo, keď som si uvedomila, že s ním byť nemôžem. Mne už služba skončila, a tak som šla domov. Kráčala som po tej istej ulici. Zahrmelo a začal padať dážď. Nemala som dáždnik, a tak som sa celá premoknutá trmácala domov. Padal hustý dážď, nič som nevidela a ani nepočula. Odrazu sa nado mnou objavil veľký čierny dáždnik. Nechápala som, odkiaľ sa tam zobral. Otočila som sa a zbadala za sebou Ladislava. Usmial sa na mňa, no ja som zamrzla , nevedela som zo seba dostať ani slovo. Spýtal sa ma, či idem domov a či by ma mohol odprevadiť. Len som mlčky prikývla. Chvíľu bolo ticho. Potom sa ma začal pýtať, ako sa volám, kde bývam, či dlho pracujem v  tej reštaurácii... Odpovedala som len krátkymi vetami alebo jedným slovom. Vôbec som nerozumela, prečo sa baví s takým obyčajným dievčaťom, ako som ja, a prečo, prepána, mi dal svoj dáždnik a ide so mnou domov. Odpovede som sa dozvedela, až keď sme prišli pred moje dvere. Poďakovala som sa mu a chystala som sa odísť, no chytil ma za ruku a povedal, aby som počkala. Chvíľu sa ošíval, no nakoniec mi povedal, že som sa mu zapáčila a rád by sa so mnou ešte stretol. Súhlasila som, no tvárila som sa, že ma to veľmi nezaujíma. Keď sme sa rozlúčili a ja som konečne zatvorila dvere, nevedela som, čo robiť. Všetko mi padalo z rúk, bola som celá pomotaná. Bola som rada, ale stále som tomu nerozumela. Samozrejme som na dohodnutú schôdzku prišla. Čakala som v tej reštaurácii celé popoludnie, no on neprišiel. Smutná som sa pobrala domov a stále som si opakovala, aká hlúpa som bola, keď som si myslela, že sa môžem zapáčiť niekomu ako je on. Bol už večer a ja som už bola pár metrov od domu, keď tu odrazu som začula za sebou hlas, ktorý kričal stoj. Bol to Ladislav. Keď pribehol ku mne, hneď sa mi začal ospravedlňovať, že neprišiel. Hovoril, že je politikom a musel narýchlo odcestovať a je mu veľmi ľúto, že na schôdzku nemohol prísť. Bol by rád, ak som mu dala ešte jednu šancu. Tuho som rozmýšľala, čo povedať, no nakoniec som súhlasila. Po pár ďalších schôdzkach som sa ocitla v jeho kaštieli. Dnes tu žijeme spolu ako manželia.

            Keď Emanuel, náš syn, odišiel študovať, začala som sa v kaštieli nudiť. Ladislav, ktorý sa stal európskym politikom, bol odcestovaný až príliš často a ja som nemala čo robiť. Raz pri prechádzke v záhrade som obdivovala červené ruže, moje obľúbené kvety. Rozhodla som sa venovať záhradkárčeniu. Veď prečo by nie? Táto nová zábava však netrvala dlho a zakrátko som sa zase nudila, pretože všetko zakryl biely sneh.  Smutne som sledovala svoje ruže, ako ich zakrýva snehová prikrývka. Rozhodla som sa teda upratať menej používané miestnosti v dome. V jednej z tých miestností v rohu som našla záhadný predmet prikrytý bielou plachtou. Hneď ako som ju odkryla, zbadala som starý šijací stroj. Spomenula som si na môj odpor k šitiu a hneď som ho prikryla späť. No nedalo mi to a predsa som ho vytiahla z kúta, utrela od prachu a sadla zaň. Rozmýšľala som, odkiaľ sa tu zobral. Išla som teda za Alžbetou, Ladislavovou matkou, aby mi porozprávala, odkiaľ sa vzal ten šijací stroj a kto na ňom šil. Rozprávala mi o Ladislavovej prababke, ako šila a robila rôzne návrhy, ukázala mi aj fotky vo fotoalbume. Povedala som si, že odložím starú nenávisť k šitiu a skúsim to znova.

            Pozháňala som si látky, nite a sadla som si za šijací stroj. Najprv som uvažovala, čo vlastne ušiť. Pozrela som von na moje zasnežené ruže. Hneď mi vnukli nápad. Šila som šaty bielej farby nad kolená, ktoré mali vyšité ruže s listami navrchu. Potom som ušila ešte jedny šaty. Dlhé, červené s bielou výšivkou na spodnom okraji. Boli nádherné a bola som na seba hrdá, ako sa mi podarili. Odvtedy som šila každý deň veci nielen pre seba, ale i pre manžela. Moja láska k šitiu sa vrátila a ja som sa rozhodla, že budem v pokračovať profesionálne nielen v šití, ale aj v navrhovaní šiat a dokonca si založím vlastnú značku. Dlho som rozmýšľala nad názvom, no nakoniec som jej dala jednoduchý názov Gabriela Andrassy Fashion. Manželov rodový majetok, moja zručnosť krajčírky a znalosti podnikového manažmentu z vysokej školy mi umožnil rozbehnúť svoj vlastný biznis. Darí sa mi veľmi dobre. Najala som si krajčírky, aby som stíhala objednávky. V súčasnosti sa venujem hlavne navrhovaniu, ale občas stále sadnem za ten starý šijací stroj, ktorý ma inšpiroval a nakopol do podnikania. Aj keď nepatril priamo mojim predkom, cítim sa byť vďaka nemu súčasťou rodinného biznisu. Ladislavov rodový titul sme tak pretavili do známej obchodnej značky. Šijeme dokonca aj pre slávne osobnosti.

Keďže podnikaniu sa darí, rozhodla som sa cestovať spolu s Ladislavom po svete a spoznávať iné kultúry. V zahraničí som objavila veľa iných druhov látok s rôznymi vzormi a vždy si nejaké donesiem domov. Doma sa mi už začali kopiť. Neviem sa dočkať, keď jednu z nich použijem pri svojom novom návrhu.

3. Kapitola

Emanuel Andrássy III.

            Som najmladším potomkom rodiny Andrássyovcov. Bol som pomenovaný podľa významných predstaviteľov rodu Andrássy. Dúfam že raz naplním ich odkaz a budem tohto mena hodný. Od malička som bol vychovávaný v šľachticko-podnikateľskom prostredí. Rodičia ma do ničoho netlačili. Chodil som do súkromnej školy a na vysokú školu som sa rozhodol odísť do Nemecka. Chcem spoznávať zahraničnú kultúru a učiť sa cudzie jazyky. V Nemecku študujem architektúru, vydal som sa v maminých šľapajách na cestu umenia. Nieže by ma politika nezaujímala, otec robí záslužnú prácu, ale vždy som bol skôr kreatívna duša.

            Keď mám čas, popri škole sa venujem konskému pólu, hlavne sa Slovensku. Nedávno som sa dozvedel, že konské pólo k nám priniesol môj predok, Gejza I. Samozrejme, zúčastňujem sa aj rodinných poľovačiek, je to predsa rodinná tradícia, ale to konské pólo ma predsa baví viac. Vyhral som už veľa súťaží, mám doma plnú policu trofejí, na ktoré sú rodičia patrične hrdí.

            Mama mi už dlho vtĺkla do hlavy, že by som si už mal niekoho nájsť. Ale mne bolo samému dobre. No popri škole som spoznal dievča, ktoré sa mi naozaj zapáčilo. Šiel som raz do študentského večerného klubu, kde vystupovala jedna hudobná skupina z našej školy. To dievča hralo úžasne na gitaru. Hudbu mám veľmi rád a ona ju ovládala perfektne. Započul som, že sa pri hraní pomýlila. Zjavne si to všimla aj ona, pretože sa tvárila naštvane až do konca vystúpenia. Po vystúpení som ju šiel hľadať, aby som jej pochválil hudobný výkon aj napriek tej malej chybe. Našiel som ju v zákulisí ako sedí na veľkom reproduktore, a urobil som, čo som mal v pláne. Len sa na mňa pozrela a nič nepovedala. Hovoril som ďalej, ale po chvíli mi došlo, že som sa asi od nervozity v nemčine pre zmenu pomýlil ja. Chystal som sa odísť, no ona odrazu odpovedala. Ospravedlnila sa za to, že je taká, ale je smutná z tej chyby, ktorú pri hraní urobila. Hudbu brala ozaj vážne. Vysvetlil som jej, že aj ja mám hudbu rád a niekedy sa stane, že hudobník urobí chybu, ale to neprekáža, lebo poslucháči ju nemusia niekedy vôbec spozorovať. Podporil som ju tým, že jej vystúpenie bolo naozaj skvelé a jej chybu si určite niekto nevšimol. Len sa usmiala. Úsmev som jej opätoval a dali sme sa do reči. Prezradila mi, že sa volá Sabina. Zistili sme, že máme veľa spoločného. Rada by sa vraj naučila po slovensky, tak som sa jej ponúkol, že ju môžem učiť. Takmer každý deň poobede sedávame spolu a ja ju učím pár základných viet. Ide jej to dobre. Ona ma na oplátku učí hrať na gitare.

            Rozhodli sme sa, že po ukončení vysokej školy pôjdeme spolu do Betliara. Máme vážny vzťah a chceme sa vziať. I keď Sabina nemá šľachtický pôvod, naši rodičia nenamietajú. Veď ani moja mama nebola šľachtického pôvodu a pracovala ako upratovačka v reštaurácii. Našťastie je dnes už moderná doba a neviem si predstaviť, že by som so Sabinou nemohol byť len pre jej neurodzený pôvod. Dnes to chápu už aj šľachtické rody.

Pre niekoho môžu byť predmety matematika, fyzika, chémia či biológia strašiakom. Naši študenti Mimo, Majo a Marko v uplynulom týždni dokázali, že si s nimi hravo poradia. Všestranne nadaný žiak tercie Mimo Herčka úspešne vyriešil úlohy okresného kola matematickej pytagoriady. Blahoželame a tešíme sa z jeho úspechov.Majo Turic nás úspešne reprezentoval v krajskom kole biologickej olympiády a pred porotou vysokoškolských profesorov PF UPJŠ dokázal obhájiť svoj projekt a získal krásne 5.miesto. Majovi srdečne blahoželáme.Našu gratuláciu si zaslúži aj náš kvartán Marko Žori, ktorý na chemickej olympiáde preukázal nielen teoretické vedomosti, schopnosť logicky myslieť, ale aj laboratórnu zručnosť pri praktickej časti.

#ponozkovavyzva sa každoročne koná 21.marca. V tento deň sa na znak oslavy ľudskej jedinečnosti nosia dve rozdielne ponožky. Rozdielne ponožky sa stali symbolom Svetového dňa Downovho syndrómu aj preto, lebo chromozóm má tvar ponožky. Dátum 21.3. je taktiež symbolický, lebo práve 21. chromozóm majú ľudia s týmto ochorením jeden naviac. Namiesto dvoch ich majú až tri.Do ponožkovej výzvy sa zapojili žiaci aj zamestnanci školy.

Dňa 1.3.2019 sa konal 23.ročník recitačnej súťaže Kellnerova Poloma. Miloš Macko Beluš získal 2.miesto a Viktória Graffová cenu poroty. Srdečne blahoželáme :-)